Normy ISO sa v posledných desaťročiach stali jednou z  manažérskych mantier. A predsa manažment mnohých podnikov, kde sú ISO normy zavedené dokonca niekoľko rokov nie je spokojný s tým ako to u nich funguje, či skôr nefunguje.
To sa stáva predovšetkým tam, kde ISO implementovali na žiadosť, či skôr na príkaz materských podnikov, bez ohľadu na konkrétne podmienky.
 

Ako to funguje?

Najprv je potrebné zistiť, čo vlastne vlastníci / manažment chcú dosiahnuť a čoho sú zamestnanci schopní. Na zistenie východiskového stavu slúži audit vnútorného prostredia. Potom nasleduje pilotný  návrh podnikových smerníc. Pokračujeme jeho cizelovaním až do finálnej formy, ktorú zadávateľ považuje za optimálnu. Potom príde to najdôležitejšie - obdobie implementácie. A napokon s istým časovým odstupom vyhodnotenie prínosov.

Každý podnik potrebuje riadiť, monitorovať a vyhodnocovať mnoho procesov, ktoré by mali viesť k žiadúcim stavom. Ak procesy „nebežia“ ako by mali, k  žiadúcim stavom obvykle vôbec nedôjde.  Vlastníci i manažéri každého podniku majú svoje predstavy – vízie ako by mal podnik fungovať a aké ciele by mal priebežne dosahovať, aby tieto predstavy boli naplnené. Spôsob akým sa vytýčené ciele plnia závisí od mnohých faktorov. Naše skúsenosti hovoria, že najdôležitejšie je vniesť do podniku toho správneho „ducha“ – preniesť žiadúce vzorce správania. Vzorce, ktorých kontinuita sa nestratí ani keď z podniku odídu tí „kľúčoví“ ľudia. Takýto „import“ žiadúcich vzorcov správania je možné zabezpečiť pomocou veľmi účinného nástroja – vnútropodnikových smerníc.